Ples

Osobitou odnožou verejnej hudobnej produkcie je ples. Stretnutie vopred vybraných hostí, ktorí sa rozhodli prísť zabaviť na toto podujatie. Mnohokrát sa málopočetné skupiny zúčastnených hostí medzi sebou nepoznajú. A inak tomu nie ani na konci plesu. Doba, názory, zmýšľanie, ekonomika a spoločenské postavenie rozdelili ľudí. O to ťažšie sa mne, ako DJ, stmeľujú jednotlivé bunky do jedného celku. Je obtiažné zladiť hudobný vkus mladších účastníkov, s generačne staršími kategóriami spolubaviteľov a tiež zároveň púšťať hudbu pre obyvateľov z východneho Slovenska a v rovnakom čase pre domorodcov z Bratislavy. Berme do úvahy, že ako krajina sme malé teritórium a táto možnosť stretu dvoch rôznych kultúr na jednom parkete nie je nemožná. A čo keď sa vedľa seba stretnú tancujúci s vyšším IQ, viacnásobnými titulmi pred a za menom, versus robotníci (ľudia to jednoduchí) od výrobného pásu, z miestneho podniku? Nuž, a čo teraz, DJ úbohý? Mala by platiť teória – nech vlk je sýty, ale nech ovca ostane celá. Ťažké, veru ťažké. Ale dá sa to zvládnuť. Je na to potrebná psychológia, diplomacia, dar reči … a ostatné položky pre komunikáciu. Niekedy obojstrannú, inokedy monológ. V neposlednom rade, cit pre hit, čo sa hudby týka. Dekády rokov ma posunuli na určitú úroveň myslenia a konania, takže viem, ako na to.